1. diel – Mezopotámia

Reading Time: 2 minutes

adobe-spark-13

S prvými daňami sa stretávame už v období starej Mezopotámie. V kolíske našej civilizácie. V tom čase neboli dane platené vo forme peňazí, ako v súčasnosti, ale mali naturálnu podobu. Najčastejšie vo forme obilia, dobytka, rýb alebo drahých kovov. Z drahých kovov sa jednalo najmä o meď a striebro. Pri niektorých typoch daní si dokonca poddaní mohli vybrať, v akej podobe ich zaplatia. Rybári preto dávali prednosť platbe vo forme rýb, statkári naopak vo forme obilia apod.

Niektoré dane boli najskôr dobrovoľné. Napriek tomu aj v časoch dávno minulých by sme len ťažko hľadali človeka, ktorý by sa rád delil o svoje bohatstvo. Preto si pod vplyvom moci panovníci platbu daní začali vynucovať a to rôznymi spôsobmi.

Dane boli stanovené hlavne podľa momentálnych potrieb panovníka. Najčastejšie sa však platili zo zdrojov obživy. Či už išlo o žatvu, lov alebo majetok. Špeciálnu daň museli platiť všetci mezopotámski otroci, ako určitú kompenzáciu za zníženie množstva práce, ktorú pre nich otroci vykonávali.

Aj v časoch pred našim letopočtom bola snaha panovníka získať čo najväčšiu priazeň u svojich poddaných. Snažili sa o to najrôznejšími spôsobmi. A ani dane neboli výnimkou. Prostredníctvom znižovania alebo zrušenia daní si svoju popularitu získavalo množstvo panovníkov. Významnou reformou bol známky král Ukuragina, ktorý vládol povestnému sumerskému mestu Lagaš v južnej Mezopotámii.

Kráľ Ukuragina bol odporcom všetkých daní.

Zrušil predtým významnú daň za strihanie oviec ale tiež daň z úmrtia, daň za rozvod či daň z výroby masti. Aj napriek tomu, sa mu to však zdalo málo a preto nechal zo svojho mesta vyhnať všetkých úradníkov, ktorí sa rovnako ako aj dnes, starali o výber všetkých daní.